Tento oddiel sa zameriava na to, ako smernica NIS zvyšuje pripravenosť členských štátov
tým, že vyžaduje účinné vnútroštátne príslušné orgány a jednotky pre riešenie počítačových
bezpečnostných incidentov (CSIRT). Konkrétnejšie sa oddiel venuje povinnosti určiť
vnútroštátne príslušné orgány vrátane roly jednotného kontaktného miesta. Venuje sa trom
témam: a) možné vnútroštátne riadiace štruktúry (napr. centralizovaný vs. decentralizovaný
model atď.) a ďalšie požiadavky; b) úloha jednotného kontaktného miesta a c) jednotky pre
riešenie počítačových bezpečnostných incidentov.
3.1. Typ orgánov
Článok 8 smernice NIS vyžaduje od členských štátov určenie vnútroštátnych príslušných
orgánov v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov, pričom výslovne uvádza
možnosť určiť „jeden alebo viaceré vnútroštátne príslušné orgány“. Toto politické
rozhodnutie je vysvetlené v odôvodnení 30 smernice: „Vzhľadom na rozdiely vo
vnútroštátnych štruktúrach riadenia a s cieľom chrániť už existujúce odvetvové dohody alebo
orgány dohľadu a regulačné orgány Únie a zamedziť zdvojeniu by členské štáty mali mať
možnosť určiť viac než jeden vnútroštátny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie úloh
súvisiacich s bezpečnosťou sietí a informačných systémov prevádzkovateľov základných
služieb a poskytovateľov digitálnych služieb podľa tejto smernice.“
Znamená to, že členské štáty sa môžu rozhodnúť menovať jeden ústredný orgán, ktorý bude
zodpovedať za všetky odvetvia a služby, ktoré pokrýva rozsah pôsobnosti smernice, alebo
viacero orgánov, napríklad v závislosti od druhu odvetvia.
Pri rozhodovaní o tom, ktorý prístup zvoliť, môžu členské štáty čerpať zo skúseností s
vnútroštátnymi prístupmi uplatnenými v kontexte existujúcej legislatívy o ochrane kritickej
infraštruktúry (CIIP). Ako sa opisuje v tabuľke 1, pri CIIP sa členské štáty rozhodovali medzi
centralizovaným alebo decentralizovaným prístupom pri prideľovaní kompetencií na
vnútroštátnej úrovni. Príklady z jednotlivých štátov sa tu uvádzajú iba na ilustráciu s cieľom
ukázať členským štátom existujúce organizačné rámce. Komisia teda netvrdí, že model, ktorý
jednotlivé krajiny použili pri CIIP, by mali nevyhnutne použiť aj pri transpozícii smernice
NIS.
Členské štáty sa môžu rozhodnúť aj pre rôzne hybridné riešenia zahŕňajúce prvky
centralizovaného i decentralizovaného prístupu. Pri tejto voľbe možno vziať do úvahy aj
predošlé štruktúry vnútroštátneho riadenia v rôznych odvetviach a službách, ktorých sa
smernica týka, alebo ich môžu príslušné orgány a relevantné zainteresované strany
identifikované ako prevádzkovatelia základných služieb a poskytovatelia digitálnych služieb
určiť nanovo. Významnými faktormi pri tomto rozhodnutí môžu byť aj dostupnosť odbornej
expertízy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, otázky získavania zdrojov, vzťahy medzi
jednotlivými zainteresovanými stranami a národné záujmy (napríklad hospodársky rozvoj,
verejná bezpečnosť atď.).
3.2. Publicita a ďalšie relevantné aspekty
V zmysle článku 8 ods. 7 musia členské štáty Komisii oznámiť určenie vnútroštátnych
príslušných orgánov a ich úlohy. Treba tak urobiť do termínu na transpozíciu.
11
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents