digitálna infraštruktúra a poskytovateľ digitálnych služieb. Zároveň poskytuje náhľad na
možné zahrnutie ďalších odvetví a bližšie vysvetľuje špecifický prístup k PDS.
4.1. Prevádzkovatelia základných služieb (PZS)
Smernica NIS explicitne nestanovuje, ktoré konkrétne subjekty sa majú považovať za PZS
spadajúcich do rozsahu jej pôsobnosti. Miesto toho stanovuje kritériá, ktoré majú členské
štáty uplatniť v procese identifikácie na určenie toho, ktoré jednotlivé spoločnosti typologicky
zodpovedajúce subjektom uvedeným v prílohe II sa budú považovať za prevádzkovateľov
základných služieb, a teda sa na ne budú vzťahovať povinnosti stanovené v smernici.
4.1.1. Typ subjektov uvedených v prílohe II k smernici NIS
V článku 4 ods. 4 sú PZS vymedzení ako verejné alebo súkromné subjekty, ktorých typ sa
uvádza v prílohe II k smernici a ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 5 ods. 2. V prílohe
II sa uvádzajú odvetvia, pododvetvia a typ subjektov, pri ktorých musia členské štáty použiť
proces identifikácie podľa článku 5 ods. 225. Medzi spomínané odvetvia patrí energetika,
doprava, bankovníctvo, infraštruktúry finančných trhov, zdravotníctvo, zásobovanie vodou a
digitálna infraštruktúra.
Pri väčšine subjektov spadajúcich do „tradičných“ odvetví obsahuje legislatíva EÚ ustálené
vymedzenia, na ktoré sa príloha II odvoláva. V prípade digitálnej infraštruktúry uvedenej v
bode 7 prílohy II vrátane internetových prepojovacích uzlov, systémov názvov domén a
registrov domén najvyššej úrovne to tak však nie je. Preto sa tieto pojmy na objasnenie v
ďalšej časti podrobne vysvetľujú.
1. Internetový prepojovací uzol (IXP)
Pojem „internetový prepojovací uzol“ je vymedzený v článku 4 ods. 13 a bližšie vysvetlený v
odôvodnení 18 a možno ho opísať ako sieťové zariadenie, ktoré umožňuje prepojenie viac než
dvoch nezávislých technicky samostatných systémov, pričom sa používa najmä na uľahčenie
internetového dátového toku. Internetový prepojovací uzol možno opísať aj ako fyzické
miesto, na ktorom si viacero sietí môže vymieňať dátové toky prostredníctvom sieťového
prepínača. Hlavným účelom IXP je umožniť sieťam priame vzájomné prepojenie bez potreby
jednej alebo viacerých sietí tretích strán. Poskytovateľ IXP zväčša nenesie zodpovednosť za
smerovanie dátových tokov. Za to sú zodpovední poskytovatelia sietí. Priame prepojenie má
mnoho výhod, no medzi hlavné patria náklady, oneskorenie a šírka pásma. Za dátové toky
prúdiace cez prepojovací uzol si zväčša žiadna strana neúčtuje poplatok, zatiaľ čo za toky k
poskytovateľovi internetových služieb (ISP) áno. Priame prepojenie je často fyzicky v tom
istom meste ako obe príslušné siete, takže údaje nemusia prekonávať pri prenose medzi
sieťami veľké vzdialenosti, čo znižuje oneskorenie.
25
Identifikačný proces je podrobnejšie opísaný ďalej v bode 4.1.6.
20
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents