Významnou úlohou registrov je prideľovať názvy druhej úrovne tzv. držiteľom v ich príslušnej TLD. Ak chcú, môžu títo držitelia sami prideľovať doménové názvy tretej úrovne. Domény ccTLD reprezentujú krajinu alebo územie a vychádzajú z normy ISO 3166-1. Generické TLD zväčša nie sú spojené s určitým zemepisným vymedzením či krajinou. Treba poznamenať, že prevádzka registra TLD môže zahŕňať poskytovanie DNS. Napríklad podľa pravidiel orgánu IANA pre delegovanie musí určený subjekt zodpovedný za ccTLD okrem iného dohliadať na názvy domén a prevádzkovať DNS príslušnej krajiny27. Takéto okolnosti musia členské štáty v procese identifikácie prevádzkovateľov základných služieb podľa článku 5 ods. 2 zohľadniť. 4.1.2. Identifikácia prevádzkovateľov základných služieb Podľa požiadaviek článku 5 smernice sa od každého členského štátu vyžaduje, aby uskutočnil proces identifikácie všetkých subjektov typov uvedených v prílohe II zákonne usadených na území daného členského štátu. Ako výsledok tohto posúdenia sa všetky subjekty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 5 ods. 2 identifikujú ako PZS a podliehajú bezpečnostným a oznamovacím povinnostiam podľa článku 14. Prevádzkovateľov v každom odvetví a pododvetví majú členské štáty identifikovať do 9. novembra 2018. S cieľom pomôcť členským štátom v tomto procese skupina pre spoluprácu v súčasnosti pripravuje usmerňovací dokument s relevantnými informáciami o potrebných krokoch a osvedčených postupoch pri identifikácii PZS. Okrem toho skupina pre spoluprácu v súlade s článkom 24 ods. 2 prerokuje procesný rámec, podstatu a typ vnútroštátnych opatrení, ktoré umožňujú identifikáciu prevádzkovateľov základných služieb v konkrétnych odvetviach. Členské štáty môžu do 9. novembra 2018 predložiť svoje návrhy vnútroštátnych opatrení umožňujúcich identifikáciu prevádzkovateľov základných služieb skupine pre spoluprácu na diskusiu. 4.1.3. Doplnenie ďalších odvetví Vzhľadom na požiadavku minimálnej harmonizácie stanovenú v článku 3 môžu členské štáty prijať alebo zachovať legislatívu, ktorá zaisťuje vyššiu mieru bezpečnosti sietí a informačných systémov. Z tohto hľadiska majú členské štáty vo všeobecnosti voľnosť pri rozširovaní bezpečnostných a oznamovacích povinností podľa článku 14 aj na subjekty pôsobiace v iných odvetviach a pododvetviach ako tie, ktoré sa uvádzajú v prílohe II k smernici NIS. Rôzne členské štáty sa už rozhodli alebo zvažujú, že do pôsobnosti zahrnú niektoré z týchto dodatočných odvetví: i) Verejná správa Orgány verejnej správy môžu poskytovať základné služby podľa prílohy II k smernici, ktoré spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 2. V takom prípade sa na orgány verejnej správy, ktoré tieto služby ponúkajú, vzťahujú relevantné bezpečnostné požiadavky a oznamovacie povinnosti. Z toho a contrario vyplýva, že ak orgány verejnej správy ponúkajú 27 Informácie k dispozícii na adrese: https://www.icann.org/resources/pages/delegation-2012-02-25-en. 22

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents