Tento oddiel sa zameriava na to, ako smernica NIS zvyšuje pripravenosť členských štátov tým, že vyžaduje účinné vnútroštátne príslušné orgány a jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov (CSIRT). Konkrétnejšie sa oddiel venuje povinnosti určiť vnútroštátne príslušné orgány vrátane roly jednotného kontaktného miesta. Venuje sa trom témam: a) možné vnútroštátne riadiace štruktúry (napr. centralizovaný vs. decentralizovaný model atď.) a ďalšie požiadavky; b) úloha jednotného kontaktného miesta a c) jednotky pre riešenie počítačových bezpečnostných incidentov. 3.1. Typ orgánov Článok 8 smernice NIS vyžaduje od členských štátov určenie vnútroštátnych príslušných orgánov v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov, pričom výslovne uvádza možnosť určiť „jeden alebo viaceré vnútroštátne príslušné orgány“. Toto politické rozhodnutie je vysvetlené v odôvodnení 30 smernice: „Vzhľadom na rozdiely vo vnútroštátnych štruktúrach riadenia a s cieľom chrániť už existujúce odvetvové dohody alebo orgány dohľadu a regulačné orgány Únie a zamedziť zdvojeniu by členské štáty mali mať možnosť určiť viac než jeden vnútroštátny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie úloh súvisiacich s bezpečnosťou sietí a informačných systémov prevádzkovateľov základných služieb a poskytovateľov digitálnych služieb podľa tejto smernice.“ Znamená to, že členské štáty sa môžu rozhodnúť menovať jeden ústredný orgán, ktorý bude zodpovedať za všetky odvetvia a služby, ktoré pokrýva rozsah pôsobnosti smernice, alebo viacero orgánov, napríklad v závislosti od druhu odvetvia. Pri rozhodovaní o tom, ktorý prístup zvoliť, môžu členské štáty čerpať zo skúseností s vnútroštátnymi prístupmi uplatnenými v kontexte existujúcej legislatívy o ochrane kritickej infraštruktúry (CIIP). Ako sa opisuje v tabuľke 1, pri CIIP sa členské štáty rozhodovali medzi centralizovaným alebo decentralizovaným prístupom pri prideľovaní kompetencií na vnútroštátnej úrovni. Príklady z jednotlivých štátov sa tu uvádzajú iba na ilustráciu s cieľom ukázať členským štátom existujúce organizačné rámce. Komisia teda netvrdí, že model, ktorý jednotlivé krajiny použili pri CIIP, by mali nevyhnutne použiť aj pri transpozícii smernice NIS. Členské štáty sa môžu rozhodnúť aj pre rôzne hybridné riešenia zahŕňajúce prvky centralizovaného i decentralizovaného prístupu. Pri tejto voľbe možno vziať do úvahy aj predošlé štruktúry vnútroštátneho riadenia v rôznych odvetviach a službách, ktorých sa smernica týka, alebo ich môžu príslušné orgány a relevantné zainteresované strany identifikované ako prevádzkovatelia základných služieb a poskytovatelia digitálnych služieb určiť nanovo. Významnými faktormi pri tomto rozhodnutí môžu byť aj dostupnosť odbornej expertízy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, otázky získavania zdrojov, vzťahy medzi jednotlivými zainteresovanými stranami a národné záujmy (napríklad hospodársky rozvoj, verejná bezpečnosť atď.). 3.2. Publicita a ďalšie relevantné aspekty V zmysle článku 8 ods. 7 musia členské štáty Komisii oznámiť určenie vnútroštátnych príslušných orgánov a ich úlohy. Treba tak urobiť do termínu na transpozíciu. 11

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents