digitálna infraštruktúra a poskytovateľ digitálnych služieb. Zároveň poskytuje náhľad na možné zahrnutie ďalších odvetví a bližšie vysvetľuje špecifický prístup k PDS. 4.1. Prevádzkovatelia základných služieb (PZS) Smernica NIS explicitne nestanovuje, ktoré konkrétne subjekty sa majú považovať za PZS spadajúcich do rozsahu jej pôsobnosti. Miesto toho stanovuje kritériá, ktoré majú členské štáty uplatniť v procese identifikácie na určenie toho, ktoré jednotlivé spoločnosti typologicky zodpovedajúce subjektom uvedeným v prílohe II sa budú považovať za prevádzkovateľov základných služieb, a teda sa na ne budú vzťahovať povinnosti stanovené v smernici. 4.1.1. Typ subjektov uvedených v prílohe II k smernici NIS V článku 4 ods. 4 sú PZS vymedzení ako verejné alebo súkromné subjekty, ktorých typ sa uvádza v prílohe II k smernici a ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 5 ods. 2. V prílohe II sa uvádzajú odvetvia, pododvetvia a typ subjektov, pri ktorých musia členské štáty použiť proces identifikácie podľa článku 5 ods. 225. Medzi spomínané odvetvia patrí energetika, doprava, bankovníctvo, infraštruktúry finančných trhov, zdravotníctvo, zásobovanie vodou a digitálna infraštruktúra. Pri väčšine subjektov spadajúcich do „tradičných“ odvetví obsahuje legislatíva EÚ ustálené vymedzenia, na ktoré sa príloha II odvoláva. V prípade digitálnej infraštruktúry uvedenej v bode 7 prílohy II vrátane internetových prepojovacích uzlov, systémov názvov domén a registrov domén najvyššej úrovne to tak však nie je. Preto sa tieto pojmy na objasnenie v ďalšej časti podrobne vysvetľujú. 1. Internetový prepojovací uzol (IXP) Pojem „internetový prepojovací uzol“ je vymedzený v článku 4 ods. 13 a bližšie vysvetlený v odôvodnení 18 a možno ho opísať ako sieťové zariadenie, ktoré umožňuje prepojenie viac než dvoch nezávislých technicky samostatných systémov, pričom sa používa najmä na uľahčenie internetového dátového toku. Internetový prepojovací uzol možno opísať aj ako fyzické miesto, na ktorom si viacero sietí môže vymieňať dátové toky prostredníctvom sieťového prepínača. Hlavným účelom IXP je umožniť sieťam priame vzájomné prepojenie bez potreby jednej alebo viacerých sietí tretích strán. Poskytovateľ IXP zväčša nenesie zodpovednosť za smerovanie dátových tokov. Za to sú zodpovední poskytovatelia sietí. Priame prepojenie má mnoho výhod, no medzi hlavné patria náklady, oneskorenie a šírka pásma. Za dátové toky prúdiace cez prepojovací uzol si zväčša žiadna strana neúčtuje poplatok, zatiaľ čo za toky k poskytovateľovi internetových služieb (ISP) áno. Priame prepojenie je často fyzicky v tom istom meste ako obe príslušné siete, takže údaje nemusia prekonávať pri prenose medzi sieťami veľké vzdialenosti, čo znižuje oneskorenie. 25 Identifikačný proces je podrobnejšie opísaný ďalej v bode 4.1.6. 20

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents