Významnou úlohou registrov je prideľovať názvy druhej úrovne tzv. držiteľom v ich
príslušnej TLD. Ak chcú, môžu títo držitelia sami prideľovať doménové názvy tretej úrovne.
Domény ccTLD reprezentujú krajinu alebo územie a vychádzajú z normy ISO 3166-1.
Generické TLD zväčša nie sú spojené s určitým zemepisným vymedzením či krajinou.
Treba poznamenať, že prevádzka registra TLD môže zahŕňať poskytovanie DNS. Napríklad
podľa pravidiel orgánu IANA pre delegovanie musí určený subjekt zodpovedný za ccTLD
okrem iného dohliadať na názvy domén a prevádzkovať DNS príslušnej krajiny27. Takéto
okolnosti musia členské štáty v procese identifikácie prevádzkovateľov základných služieb
podľa článku 5 ods. 2 zohľadniť.
4.1.2. Identifikácia prevádzkovateľov základných služieb
Podľa požiadaviek článku 5 smernice sa od každého členského štátu vyžaduje, aby uskutočnil
proces identifikácie všetkých subjektov typov uvedených v prílohe II zákonne usadených na
území daného členského štátu. Ako výsledok tohto posúdenia sa všetky subjekty, ktoré
spĺňajú kritériá stanovené v článku 5 ods. 2 identifikujú ako PZS a podliehajú bezpečnostným
a oznamovacím povinnostiam podľa článku 14.
Prevádzkovateľov v každom odvetví a pododvetví majú členské štáty identifikovať do 9.
novembra 2018. S cieľom pomôcť členským štátom v tomto procese skupina pre spoluprácu v
súčasnosti pripravuje usmerňovací dokument s relevantnými informáciami o potrebných
krokoch a osvedčených postupoch pri identifikácii PZS.
Okrem toho skupina pre spoluprácu v súlade s článkom 24 ods. 2 prerokuje procesný rámec,
podstatu a typ vnútroštátnych opatrení, ktoré umožňujú identifikáciu prevádzkovateľov
základných služieb v konkrétnych odvetviach. Členské štáty môžu do 9. novembra 2018
predložiť svoje návrhy vnútroštátnych opatrení umožňujúcich identifikáciu prevádzkovateľov
základných služieb skupine pre spoluprácu na diskusiu.
4.1.3. Doplnenie ďalších odvetví
Vzhľadom na požiadavku minimálnej harmonizácie stanovenú v článku 3 môžu členské štáty
prijať alebo zachovať legislatívu, ktorá zaisťuje vyššiu mieru bezpečnosti sietí a
informačných systémov. Z tohto hľadiska majú členské štáty vo všeobecnosti voľnosť pri
rozširovaní bezpečnostných a oznamovacích povinností podľa článku 14 aj na subjekty
pôsobiace v iných odvetviach a pododvetviach ako tie, ktoré sa uvádzajú v prílohe II k
smernici NIS. Rôzne členské štáty sa už rozhodli alebo zvažujú, že do pôsobnosti zahrnú
niektoré z týchto dodatočných odvetví:
i)
Verejná správa
Orgány verejnej správy môžu poskytovať základné služby podľa prílohy II k smernici, ktoré
spĺňajú požiadavky stanovené v článku 5 ods. 2. V takom prípade sa na orgány verejnej
správy, ktoré tieto služby ponúkajú, vzťahujú relevantné bezpečnostné požiadavky a
oznamovacie povinnosti. Z toho a contrario vyplýva, že ak orgány verejnej správy ponúkajú
27
Informácie k dispozícii na adrese: https://www.icann.org/resources/pages/delegation-2012-02-25-en.
22
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents