a na uplatňovanie regulačných povinností22 – ako napríklad kódovanie e-mailov, firewally
a virtuálne súkromné siete; je nevyhnutné, aby rozšírené používanie týchto nástrojov
neviedlo k vzniku nových zdrojov rizík alebo nových zraniteľných miest.
Používanie metód „bezpečnosti už v štádiu návrhu“ v nízko nákladových, digitálnych
a navzájom prepojených zariadeniach hromadnej spotreby, ktoré tvoria internet vecí:
systémy vytvorené podľa tohto rámca by sa mohli používať na signalizáciu toho, že
pri konštrukcii produktov sa používajú najmodernejšie bezpečné vývojárske metódy, že
prešli príslušnými bezpečnostnými testami a že predajcovia sa zaviazali aktualizovať
softvér produktov v prípade novozistených zraniteľných miest alebo hrozieb.
Tieto priority by mali osobitne zohľadňovať neustále sa vyvíjajúcu štruktúru kybernetickobezpečnostných hrozieb, ako aj význam základných služieb, ako sú ako doprava, energetika,
zdravotná starostlivosť, bankovníctvo, infraštruktúry finančných trhov, pitná voda alebo
digitálna infraštruktúra23.
Keďže žiadny produkt, systém ani žiadna služba IKT nemôžu byť zaručene „100 %-ne“
bezpečné, existuje niekoľko známych a dobre zdokumentovaných nedostatkov pri navrhovaní
produktov IKT, ktoré možno využiť na útoky. Pomocou prístupu založeného na „bezpečnosti
už v štádiu návrhu“, ktorý by zaviedli výrobcovia prepojených zariadení, softvéru a vybavenia
IT, by sa zabezpečilo, že kybernetická bezpečnosť sa bude riešiť ešte pred uvedením nových
produktov na trh. Toto by mohlo byť súčasťou zásady „povinnosti náležitej starostlivosti“,
ktorá by sa mala ďalej rozvíjať spolu s príslušným odvetvím, čím by sa mohol znížiť počet
zraniteľných miest produktov/softvéru, a to použitím celého radu metód od návrhu po
testovanie a overovanie vrátane prípadného formálneho overovania, dlhodobej údržby
a používania bezpečných procesov životného cyklu vývoja, ako aj vývoja aktualizácií
a softvérových záplat zameraných na riešenie dovtedy nezistených zraniteľných miest
a rýchlej aktualizácie a opravy24. Zároveň by sa tak zvýšila dôvera spotrebiteľov v digitálne
produkty.
Okrem toho treba uznať dôležitú úlohu výskumných pracovníkov tretích strán v oblasti
bezpečnosti pri zisťovaní zraniteľnosti existujúcich produktov a služieb a vytvoriť podmienky
umožňujúce koordinované zverejňovanie informácií o zraniteľnosti25 vo všetkých členských
štátoch na základe osvedčených postupov26 a príslušných noriem27.
22
23
24
25
26
27
Napríklad smernica (EÚ) 2016/1148, nariadenie (EÚ) 2016/679, smernica (EÚ) 2015/2366 a iné navrhované
právne predpisy, ako napríklad Európsky kódex elektronickej komunikácie; v každom z týchto predpisov sa
vyžaduje, aby organizácie zaviedli primerané bezpečnostné opatrenia na riešenie príslušných kybernetickobezpečnostných rizík.
Oblasti patriace do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148
zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných
systémov v Únii.
Cybersecurity in the European Digital Single Market (Kybernetická bezpečnosť na európskom digitálnom
jednotnom trhu), skupina vedeckých poradcov na vysokej úrovni, marec 2017.
Koordinované zverejňovanie informácií o zraniteľnosti je formou spolupráce, ktorá výskumným
pracovníkom v oblasti bezpečnosti umožňuje a uľahčuje oznamovanie miest zraniteľnosti vlastníkovi alebo
predajcovi informačného systému, a dáva tak organizácii príležitosť diagnostikovať zraniteľné miesto
a zabezpečiť nápravu správne a včas pred zverejnením podrobných informácií o zraniteľnosti tretím stranám
alebo verejnosti.
Napríklad Good Practice Guide on Vulnerability Disclosure. From challenges to recommendations (Príručka
osvedčených postupov pri zverejňovaní informácií o zraniteľných miestach. Od výziev k odporúčaniam),
ENISA, 2016.
ISO/IEC 29147:2014 Informačné technológie – Bezpečnostné techniky – Zverejňovanie informácií
o zraniteľnosti.
6
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents