Zároveň konkrétne odvetvia čelia osobitným problémom a mali by sa podporovať, aby vyvíjali svoj vlastný prístup. Týmto spôsobom by sa všeobecné kyberneticko-bezpečnostné stratégie doplnili o odvetvové kyberneticko-bezpečnostné stratégie v oblastiach, ako sú finančné služby28, energetika, doprava a zdravotníctvo29. Komisia už zdôraznila osobitné otázky týkajúce sa zodpovednosti, ktoré so sebou prinášajú nové digitálne technológie30 a práve prebieha analýza dôsledkov, pričom ďalšie kroky sa uzavrú do júna 2018. Kybernetická bezpečnosť nastoľuje otázky v súvislosti s pripísaním zodpovednosti za škody, ktoré vznikli podnikateľským subjektom a dodávateľským reťazcom, a neschopnosť riešiť tieto otázky bude brzdiť rozvoj silného jednotného trhu s kyberneticko-bezpečnostnými produktmi a službami. Napokon, rozvoj jednotného trhu EÚ závisí aj od zohľadnenia kybernetickej bezpečnosti v obchodnej a investičnej politike. Vplyv zahraničných akvizícií na kritické technológie – ktorých významným príkladom je kybernetická bezpečnosť – je kľúčovým aspektom v rámci preverovania priamych zahraničných investícií v Európskej únii31, ktorého cieľom je umožniť preverenie investícií z tretích krajín z dôvodu bezpečnosti a verejného poriadku. Rovnako, kyberneticko-bezpečnostné požiadavky už vytvorili obchodné bariéry pre tovar a služby EÚ v dôležitých odvetviach vo viacerých hospodárstvach tretích krajín. Rámcom EÚ pre kyberneticko-bezpečnostnú certifikáciu sa ďalej posilní medzinárodná pozícia Európy a malo by ho dopĺňať pokračujúce úsilie o prijatie globálnych noriem pre vysokú bezpečnosť a dohôd o vzájomnom uznávaní. 2.3 Úplné vykonávanie smernice o bezpečnosti sietí a informačných systémov Keďže hlavné nástroje boja za kybernetickú bezpečnosť sa v súčasnosti využívajú na vnútroštátnej úrovni, EÚ uznala potrebu presadzovať prísnejšie normy. V dôsledku čoraz globalizovanejšej, digitálnejšej a prepojenejšej povahy kľúčových odvetví, ako sú bankovníctvo, energetika alebo doprava, sa rozsiahle kybernetické incidenty zriedka týkajú len jedného členského štátu. Smernica o bezpečnosti sietí a informačných systémov („smernica NIS“) je prvým celoeurópskym právnym predpisom o kybernetickej bezpečnosti32. Jej cieľom je budovať odolnosť zlepšením vnútroštátnych spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti, podporuje sa ňou lepšia spolupráca medzi členskými štátmi a vyžaduje sa v nej, aby podniky vo významných hospodárskych odvetviach prijímali účinné postupy riadenia rizík a aby vnútroštátnym orgánom oznamovali vážne incidenty. Tieto povinnosti sa vzťahujú aj na tri druhy poskytovateľov kľúčových internetových služieb: cloud computingu, internetových vyhľadávačov a elektronických trhov. Jej cieľom je dôslednejší a systematickejší prístup a lepší tok informácií. Úplné vykonanie smernice vo všetkých členských štátoch do mája 2018 je pre kybernetickú odolnosť EÚ nevyhnutné. Tento proces sa podporuje kolektívnou prácou členských štátov, 28 29 30 31 32 Komisia sa vo svojej nadchádzajúcej činnosti v odvetví finančných technológií bude zaoberať kybernetickou bezpečnosťou pre finančný sektor. Napríklad v energetickom odvetví je možné kombinovať veľmi staré informačné technológie s najmodernejšími informačnými technológiami, predovšetkým s ohľadom na požiadavky elektrickej siete v reálnom čase. COM(2017) 228. COM(2017) 478. Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii. 7

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents