1.
ÚVOD
Kybernetická bezpečnosť je nevyhnutná pre našu prosperitu aj bezpečnosť. Keďže naše
každodenné životy a naše hospodárstva čoraz viac závisia od digitálnych technológií, sme čím
ďalej tým viac vystavení rizikám, ktoré sú s ich využívaním spojené. Kybernetické incidenty
sa diverzifikujú tak z hľadiska toho, kto je za ne zodpovedný, ako aj z hľadiska toho, čo je ich
cieľom. Kybernetické činnosti so zlým úmyslom nielenže ohrozujú naše hospodárstva a naše
snahy smerom k digitálnemu jednotnému trhu, ale aj samotné fungovanie našich demokracií,
naše slobody a hodnoty. Naša budúca bezpečnosť závisí od transformácie našej schopnosti
chrániť EÚ pred kybernetickými hrozbami: civilné infraštruktúry, ako aj vojenské kapacity
závisia od bezpečných digitálnych systémov. Bolo to uznané na zasadnutí Európskej rady
v júni 20171, ako aj v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej
únie2.
Riziká narastajú exponenciálne. Štúdie ukazujú, že hospodársky vplyv počítačovej kriminality
sa od roku 2013 do roku 2017 päťnásobne zvýšil a do roku 2019 by sa mohol ďalej
štvornásobne zvýšiť3. Zaznamenal sa značný nárast softvéru ransomware4, pričom nedávne
útoky5 odzrkadľujú dramatický nárast počítačových kriminálnych činností. Softvér
ransomware však ani zďaleka nie je jedinou hrozbou.
Kybernetické hrozby prichádzajú zo strany neštátnych aj štátnych subjektov: často krát majú
kriminálnu povahu, sú motivované ziskom, ale môžu mať aj politický alebo strategický
charakter. Hrozbu trestnej činnosti zosilňujú nejasné hranice medzi počítačovou kriminalitou
a „tradičnou“ trestnou činnosťou, keďže zločinci využívajú internet ako prostriedok
na rozširovanie svojich činností a zároveň ako zdroj na nájdenie nových metód a nástrojov
na páchanie trestnej činnosti6. V prevažnej väčšine prípadov sú však šance na vypátranie
zločincov minimálne a šance na trestné stíhanie ešte slabšie.
Zároveň štátne subjekty v čoraz väčšej miere realizujú svoje geopolitické ciele nielen
prostredníctvom tradičných nástrojov, ako je vojenská sila, ale takisto pomocou menej
transparentných počítačových nástrojov vrátane zasahovania do vnútorných demokratických
procesov. Využívanie kybernetického priestoru ako oblasti vedenia vojny, a to buď
samostatne, alebo ako súčasť hybridnej taktiky, sa v súčasnosti všeobecne uznáva.
Dezinformačné kampane, falošné správy a kybernetické operácie zamerané na kritickú
infraštruktúru sú čoraz bežnejšie a vyžadujú si reakciu. Z tohto dôvodu Komisia vo svojom
Diskusnom dokumente o budúcnosti európskej obrany7 zdôraznila význam spolupráce
v oblasti kybernetickej obrany.
Pokiaľ výrazne nezlepšíme našu kybernetickú bezpečnosť, riziko sa bude zvyšovať paralelne
s digitálnou transformáciou. Očakáva sa, že do roku 2020 sa k „internetu vecí“ pripoja
1
2
3
4
5
6
7
http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2017/06/23-euco-conclusions/.
http://europa.eu/globalstrategy/.
Pozri napríklad spoločnú štúdiu McAfee & Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie: Net losses:
Estimating the Global Cost of Cybercrime (Čisté straty: odhad globálnych nákladov súvisiacich
s počítačovou kriminalitou), 2014.
Ransomware je špecifický druh zlomyseľného softvéru, ktorý používateľom systémov znemožňuje alebo
obmedzuje prístup k ich systému, a to buď blokovaním zobrazovacieho okna systému alebo blokovaním
súborov používateľov, pokiaľ títo nezaplatia výkupné.
V máji 2017 útok prostredníctvom ransomvéru pod názvom WannaCry zasiahol viac ako 400 000 počítačov
vo viac ako 150 krajinách. O mesiac neskôr útok ransomvérom Peťa zasiahol Ukrajinu a niekoľko
spoločností na celom svete.
EUROPOL: Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti, 2017.
https://ec.europa.eu/commission/sites/beta-political/files/reflection-paper-defence_sk.pdf.
2
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents