sektore v Európe bude do roku 2022 chýbať 350 000 odborníkov so zručnosťami v oblasti kybernetickej bezpečnosti51. Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa malo rozvíjať na všetkých úrovniach, počnúc pravidelnou odbornou prípravou pracovnej sily pracujúcej v oblasti kybernetickej bezpečnosti cez dodatočnú odbornú prípravu všetkých odborníkov v oblasti IKT zameranú na kybernetickú bezpečnosť až po nové osobitné učebné plány v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Mali by sa zriadiť výkonné akademické kompetenčné centrá s cieľom splniť požiadavky na urýchlené vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré by mohli vychádzať z usmernení Európskeho strediska výskumu a kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť a agentúry ENISA. Cieľom by malo byť, aby sa pri navrhovaní IKT produktov a systémov od samého začiatku prirodzene zohľadňovali zásady bezpečnosti. Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa nemalo obmedzovať len na odborníkov v oblasti IT, ale malo by sa začleniť do učebných osnov aj v iných oblastiach, ako je napr. inžinierstvo, riadenie podnikov alebo právo, ako aj do odvetvovo špecifických vzdelávacích programov. Napokon, učitelia a žiaci v primárnom a sekundárnom vzdelávaní by sa mali oboznamovať s problematikou počítačovej kriminality a kybernetickej bezpečnosti v rámci nadobúdania digitálnych kompetencií na školách. EÚ spolu s členskými štátmi by mala tiež prispieť k tejto práci tým, že bude vychádzať z činnosti koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta52 a napríklad pre malé a stredné podniky zavedie systémy učňovského vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti. 2.7 Presadzovanie počítačovej hygieny a informovanosti Keďže približne 95 % incidentov bolo spôsobených „určitým druhom ľudskej chyby – úmyselnej alebo nie“53, určitú úlohu v tomto smere zohráva silný ľudský faktor. Kybernetická bezpečnosť je preto zodpovednosťou každého jednotlivca. Znamená to, že sa musí zmeniť správanie jednotlivcov, podnikov a verejnej správy, aby sa zabezpečilo, že každý chápe hrozbu, a aby bol každý vybavený nástrojmi a zručnosťami potrebnými na rýchle odhalenie útokov a aktívnu ochranu pred nimi. Jednotlivci si musia osvojovať návyky v oblasti počítačovej hygieny a podniky a organizácie musia prijímať primerané programy v oblasti kybernetickej bezpečnosti založené na rizikách a musia ich pravidelne aktualizovať, aby odrážali vyvíjajúcu sa štruktúru rizík. V smernici NIS sa stanovujú nielen povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o výmenu informácií o kybernetických útokoch na úrovni EÚ, ale aj ich povinnosti, pokiaľ ide o zavedenie vyspelých národných stratégií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a rámcov v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov. Orgány verejnej správy na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni by mali zohrávať vedúcu úlohu pri podpore tohto úsilia. Po prvé, členské štáty by mali maximalizovať dostupnosť nástrojov v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre podniky a jednotlivcov. Predovšetkým by sa malo zaviesť viac opatrení s cieľom predchádzať a zmierňovať vplyv počítačovej kriminality na koncových používateľov. Príklad už existuje – v rámci práce Europolu s kampaňou NoMoreRansom54, ktorá bola vytvorená prostredníctvom úzkej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom pomôcť používateľom predchádzať infekciám spôsobeným softvérom ransomware a dešifrovať údaje, 51 52 53 54 Global Information Security Workforce Study (Štúdia o celosvetovej pracovnej sile v odvetví bezpečnosti informácií), 2017. Deficit na celom svete predstavuje 1,8 milióna pracovníkov. https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-skills-jobs-coalition. IBM, The Cybersecurity Intelligence Index 2014, na ktorý sa odkazuje v Securitymagazine.com, 19. jún 2014. https://www.nomoreransom.org/. 12

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents