sektore v Európe bude do roku 2022 chýbať 350 000 odborníkov so zručnosťami v oblasti
kybernetickej bezpečnosti51. Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa malo
rozvíjať na všetkých úrovniach, počnúc pravidelnou odbornou prípravou pracovnej sily
pracujúcej v oblasti kybernetickej bezpečnosti cez dodatočnú odbornú prípravu všetkých
odborníkov v oblasti IKT zameranú na kybernetickú bezpečnosť až po nové osobitné učebné
plány v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Mali by sa zriadiť výkonné akademické
kompetenčné centrá s cieľom splniť požiadavky na urýchlené vzdelávanie a odbornú
prípravu, ktoré by mohli vychádzať z usmernení Európskeho strediska výskumu
a kompetencií pre kybernetickú bezpečnosť a agentúry ENISA. Cieľom by malo byť, aby sa
pri navrhovaní IKT produktov a systémov od samého začiatku prirodzene zohľadňovali
zásady bezpečnosti. Vzdelávanie v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa nemalo
obmedzovať len na odborníkov v oblasti IT, ale malo by sa začleniť do učebných osnov aj
v iných oblastiach, ako je napr. inžinierstvo, riadenie podnikov alebo právo, ako aj
do odvetvovo špecifických vzdelávacích programov. Napokon, učitelia a žiaci v primárnom
a sekundárnom vzdelávaní by sa mali oboznamovať s problematikou počítačovej kriminality
a kybernetickej bezpečnosti v rámci nadobúdania digitálnych kompetencií na školách.
EÚ spolu s členskými štátmi by mala tiež prispieť k tejto práci tým, že bude vychádzať
z činnosti koalície pre digitálne zručnosti a pracovné miesta52 a napríklad pre malé a stredné
podniky zavedie systémy učňovského vzdelávania v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
2.7
Presadzovanie počítačovej hygieny a informovanosti
Keďže približne 95 % incidentov bolo spôsobených „určitým druhom ľudskej chyby –
úmyselnej alebo nie“53, určitú úlohu v tomto smere zohráva silný ľudský faktor. Kybernetická
bezpečnosť je preto zodpovednosťou každého jednotlivca. Znamená to, že sa musí zmeniť
správanie jednotlivcov, podnikov a verejnej správy, aby sa zabezpečilo, že každý chápe
hrozbu, a aby bol každý vybavený nástrojmi a zručnosťami potrebnými na rýchle odhalenie
útokov a aktívnu ochranu pred nimi. Jednotlivci si musia osvojovať návyky v oblasti
počítačovej hygieny a podniky a organizácie musia prijímať primerané programy v oblasti
kybernetickej bezpečnosti založené na rizikách a musia ich pravidelne aktualizovať, aby
odrážali vyvíjajúcu sa štruktúru rizík.
V smernici NIS sa stanovujú nielen povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o výmenu
informácií o kybernetických útokoch na úrovni EÚ, ale aj ich povinnosti, pokiaľ ide
o zavedenie vyspelých národných stratégií v oblasti kybernetickej bezpečnosti a rámcov
v oblasti bezpečnosti sietí a informačných systémov. Orgány verejnej správy na úrovni EÚ
a na vnútroštátnej úrovni by mali zohrávať vedúcu úlohu pri podpore tohto úsilia.
Po prvé, členské štáty by mali maximalizovať dostupnosť nástrojov v oblasti kybernetickej
bezpečnosti pre podniky a jednotlivcov. Predovšetkým by sa malo zaviesť viac opatrení
s cieľom predchádzať a zmierňovať vplyv počítačovej kriminality na koncových
používateľov. Príklad už existuje – v rámci práce Europolu s kampaňou NoMoreRansom54,
ktorá bola vytvorená prostredníctvom úzkej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva
a spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom pomôcť
používateľom predchádzať infekciám spôsobeným softvérom ransomware a dešifrovať údaje,
51
52
53
54
Global Information Security Workforce Study (Štúdia o celosvetovej pracovnej sile v odvetví bezpečnosti
informácií), 2017. Deficit na celom svete predstavuje 1,8 milióna pracovníkov.
https://ec.europa.eu/digital-single-market/en/digital-skills-jobs-coalition.
IBM, The Cybersecurity Intelligence Index 2014, na ktorý sa odkazuje v Securitymagazine.com,
19. jún 2014.
https://www.nomoreransom.org/.
12
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents