počítačových bezpečnostných incidentov17, tímom CERT-EU, Europolom a Centrom EÚ pre analýzu spravodajských informácií (INTCEN), bude takisto prispievať k situačnému povedomiu na úrovni EÚ. Toto možno využiť pri získavaní spravodajských informácií o hrozbách a pri tvorbe politiky v kontexte pravidelného monitorovania štruktúry hrozieb a efektívnej operačnej spolupráce, ako aj pri reakcii na veľké cezhraničné incidenty. 2.2 Smerom k jednotnému trhu kybernetickej bezpečnosti Rast trhu kybernetickej bezpečnosti v EÚ – z hľadiska produktov, služieb a procesov – je spomalený v mnohých ohľadoch. Kľúčovým aspektom je nedostatok systémov kybernetickobezpečnostnej certifikácie uznávaných v celej EÚ na vytvorenie vyšších štandardov odolnosti produktov a na posilnenie celoeurópskej dôvery v trh. Komisia preto predkladá návrh na vytvorenie európskeho rámca kyberneticko-bezpečnostnej certifikácie18. Týmto rámcom by sa stanovil postup na vytvorenie celoúnijných systémov kyberneticko-bezpečnostnej certifikácie zahŕňajúci produkty, služby a/alebo systémy, ktoré prispôsobujú úroveň spoľahlivosti príslušnému používaniu (či už ide o kritickú infraštruktúru alebo spotrebiteľské zariadenia)19. Prinieslo by to jasné výhody pre podniky tým, že nemuseli prejsť pri cezhraničnom obchodovaní cez niekoľko certifikačných postupov, a tým by sa obmedzili administratívne a finančné náklady. Používanie systémov vytvorených podľa tohto rámca by tiež pomohlo vybudovať dôveru spotrebiteľov, keďže osvedčenie o zhode bude kupujúcich a používateľov informovať a ubezpečovať o bezpečnostných vlastnostiach produktov a služieb, ktoré si kupujú a používajú. Prísne kyberneticko-bezpečnostné normy by tak sa stali zdrojom konkurenčnej výhody. Výsledkom by bola zvýšená odolnosť, pretože produkty a služby IKT by sa formálne vyhodnocovali podľa vymedzeného súboru kybernetickobezpečnostných noriem, ktoré by sa mohli vypracovať v úzkom spojení so širšou prebiehajúcou prácou na tvorbe noriem IKT20. Systémy tohto rámca by boli dobrovoľné a nevytvárali by žiadne okamžité regulačné povinnosti pre predajcov alebo poskytovateľov služieb. Systémy by neboli v rozpore so žiadnymi uplatniteľnými právnymi požiadavkami, ako sú napr. právne predpisy EÚ o ochrane údajov. Po vytvorení tohto rámca Komisia vyzve príslušné zainteresované strany, aby sa zamerali na tri prioritné oblasti:  Bezpečnosť v kritických alebo vysokorizikových aplikáciách21: systémy, na ktorých sme závislí pri našich každodenných činnostiach – od našich áut po strojné zariadenia v továrňach, od najväčších systémov, ako sú napríklad lietadlá alebo elektrárne, po najmenšie, ako sú napríklad zdravotnícke pomôcky – sa stávajú čoraz viac digitalizovanými a navzájom prepojenými. Preto by si základné zložky IKT v takýchto produktoch a systémoch vyžadovali prísne posúdenie bezpečnosti.  Kybernetická bezpečnosť v najrozšírenejších digitálnych produktoch, sieťach, systémoch a službách, ktoré používa súkromný, ako aj verejný sektor na obranu pred útokmi 17 Ako sa stanovuje v článku 9 smernice NIS. COM(2017) 477. Úroveň spoľahlivosti označuje stupeň prísnosti posúdenia bezpečnosti a zvyčajne zodpovedá úrovni rizika spojeného s týmito oblasťami použitia alebo funkciami (t. j. vyššia úroveň spoľahlivosti požadovaná pre produkty alebo služby IKT používané vo vysoko rizikových oblastiach použitia alebo funkciách). COM(2016) 176. Výnimkou by boli prípady, keď by sa povinná alebo dobrovoľná certifikácia upravovala inými aktmi Únie. 18 19 20 21 5

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents