Treba však poznamenať, že definícia IXP nezahŕňa fyzické body, ktoré vzájomne spájajú iba
dve fyzické siete (t. j. sieťových poskytovateľov ako BASE alebo PROXIMUS). Pri
transpozícii smernice preto členské štáty musia rozlišovať medzi prevádzkovateľmi, ktorí
sprostredkujú výmenu agregovaných internetových dátových tokov medzi viacerými
prevádzkovateľmi sietí, a prevádzkovateľmi s jedinou sieťou, ktorí si siete prepájajú na
základe zmluvy o prepojení. V druhom z uvedených prípadov sieťoví poskytovatelia do
vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 13 nespadajú. Je to vysvetlené v odôvodnení 18, kde
sa uvádza, že IXP neposkytuje prístup do siete, neslúži ako poskytovateľ služieb tranzitu ani
ako poskytovateľ príslušnej infraštruktúry. Poslednou kategóriou poskytovateľov sú podniky
poskytujúce verejné komunikačné siete a/alebo služby, na ktoré sa vzťahujú bezpečnostné a
oznamovacie povinnosti v zmysle článkov 13a a 13b smernice 2002/21/ES a ktoré sú teda z
rozsahu pôsobnosti smernice NIS vyňaté26.
2. Systém názvov domén (DNS)
Pojem „systém názvov domén“ sa v článku 4 ods. 14 vymedzuje ako „hierarchický
distribuovaný systém pomenovaní v sieti, ktorý prekladá vyhľadávanie názvov domén“.
Presnejšie možno systém DNS opísať ako hierarchický distribuovaný systém pomenovaní pre
počítače, služby alebo akékoľvek iné zdroje pripojené k internetu, ktorý umožňuje kódovanie
názvov domén na IP adresy. Hlavnou úlohou tohto systému je „prekladať“ pridelené názvy
domén na IP adresy. DNS má na to vlastnú databázu, pričom na tento „preklad“ názvov
domén na funkčné IP adresy používa názvové servery a prekladač. Hoci kódovanie názvov
domén nie je jedinou zodpovednosťou systému DNS, ide o jeho hlavnú úlohu. Právna
definícia v článku 4 ods. 14 sa zameriava na hlavnú rolu systému z pohľadu používateľa a
nezaoberá sa technickejšími podrobnosťami ako fungovanie doménového menného priestoru,
názvových serverov, prekladačov atď. Napokon sa v článku 4 ods. 15 objasňuje, kto sa má
považovať za poskytovateľa služieb DNS.
3. Register domén najvyššej úrovne (TLD)
Register domén najvyššej úrovne je v článku 4 ods. 16 vymedzený ako subjekt spravujúci
a prevádzkujúci registráciu názvov internetových domén v rámci určitej domény najvyššej
úrovne. Táto správa a riadenie názvov domén zahŕňa kódovanie názvov TLD na IP adresy.
Za globálnu koordináciu koreňovej zóny DNS, adresy internetového protokolu a ďalšie zdroje
spojené s internetovým protokolom zodpovedá Orgán pre prideľovanie čísiel na internete
(IANA). Tento orgán je predovšetkým zodpovedný za prideľovanie generických domén
najvyššej úrovne (gTLD) ako „.com“ a národných domén najvyššej úrovne (ccTLD) ako
„.be“ prevádzkovateľom (registrom), ako aj za údržbu ich technických a administratívnych
údajov. IANA spravuje globálny register všetkých pridelených TLD a zohráva rolu pri šírení
tohto zoznamu medzi používateľmi internetu po celom svete, ako aj pri zavádzaní nových
TLD.
26
Vzťah medzi smernicou NIS a smernicou 2002/21/ES sa podrobnejšie opisuje v oddiele 5.2.
21
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents