Treba však poznamenať, že definícia IXP nezahŕňa fyzické body, ktoré vzájomne spájajú iba dve fyzické siete (t. j. sieťových poskytovateľov ako BASE alebo PROXIMUS). Pri transpozícii smernice preto členské štáty musia rozlišovať medzi prevádzkovateľmi, ktorí sprostredkujú výmenu agregovaných internetových dátových tokov medzi viacerými prevádzkovateľmi sietí, a prevádzkovateľmi s jedinou sieťou, ktorí si siete prepájajú na základe zmluvy o prepojení. V druhom z uvedených prípadov sieťoví poskytovatelia do vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 13 nespadajú. Je to vysvetlené v odôvodnení 18, kde sa uvádza, že IXP neposkytuje prístup do siete, neslúži ako poskytovateľ služieb tranzitu ani ako poskytovateľ príslušnej infraštruktúry. Poslednou kategóriou poskytovateľov sú podniky poskytujúce verejné komunikačné siete a/alebo služby, na ktoré sa vzťahujú bezpečnostné a oznamovacie povinnosti v zmysle článkov 13a a 13b smernice 2002/21/ES a ktoré sú teda z rozsahu pôsobnosti smernice NIS vyňaté26. 2. Systém názvov domén (DNS) Pojem „systém názvov domén“ sa v článku 4 ods. 14 vymedzuje ako „hierarchický distribuovaný systém pomenovaní v sieti, ktorý prekladá vyhľadávanie názvov domén“. Presnejšie možno systém DNS opísať ako hierarchický distribuovaný systém pomenovaní pre počítače, služby alebo akékoľvek iné zdroje pripojené k internetu, ktorý umožňuje kódovanie názvov domén na IP adresy. Hlavnou úlohou tohto systému je „prekladať“ pridelené názvy domén na IP adresy. DNS má na to vlastnú databázu, pričom na tento „preklad“ názvov domén na funkčné IP adresy používa názvové servery a prekladač. Hoci kódovanie názvov domén nie je jedinou zodpovednosťou systému DNS, ide o jeho hlavnú úlohu. Právna definícia v článku 4 ods. 14 sa zameriava na hlavnú rolu systému z pohľadu používateľa a nezaoberá sa technickejšími podrobnosťami ako fungovanie doménového menného priestoru, názvových serverov, prekladačov atď. Napokon sa v článku 4 ods. 15 objasňuje, kto sa má považovať za poskytovateľa služieb DNS. 3. Register domén najvyššej úrovne (TLD) Register domén najvyššej úrovne je v článku 4 ods. 16 vymedzený ako subjekt spravujúci a prevádzkujúci registráciu názvov internetových domén v rámci určitej domény najvyššej úrovne. Táto správa a riadenie názvov domén zahŕňa kódovanie názvov TLD na IP adresy. Za globálnu koordináciu koreňovej zóny DNS, adresy internetového protokolu a ďalšie zdroje spojené s internetovým protokolom zodpovedá Orgán pre prideľovanie čísiel na internete (IANA). Tento orgán je predovšetkým zodpovedný za prideľovanie generických domén najvyššej úrovne (gTLD) ako „.com“ a národných domén najvyššej úrovne (ccTLD) ako „.be“ prevádzkovateľom (registrom), ako aj za údržbu ich technických a administratívnych údajov. IANA spravuje globálny register všetkých pridelených TLD a zohráva rolu pri šírení tohto zoznamu medzi používateľmi internetu po celom svete, ako aj pri zavádzaní nových TLD. 26 Vzťah medzi smernicou NIS a smernicou 2002/21/ES sa podrobnejšie opisuje v oddiele 5.2. 21

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents