riadiaci rámec spomína a osobitne vyžaduje zodpovednosti vládnych orgánov a ďalších relevantných aktérov. Štvrtý krok – Zostavenie a revízia návrhu stratégie V tejto fáze by sa mal zostaviť a revidovať návrh stratégie, a to s použitím analýzy silných a slabých stránok, príležitostí a hrozieb (tzv. SWOT analýza), ktorá by mohla pomôcť určiť, či treba obsah revidovať. Po internej revízii by mali nasledovať konzultácie so zainteresovanými stranami. Zároveň bude nevyhnutné zorganizovať verejnú konzultáciu na priblíženie významu navrhovanej stratégie verejnosti, získanie vstupov zo všetkých možných zdrojov a zaistenie podpory pri získavaní zdrojov potrebných na následnú implementáciu stratégie. Piaty krok – Formálne prijatie Záverečný krok zahŕňa formálne prijatie na politickej úrovni s postačujúcim rozpočtom, ktorý ukazuje, že daný členský štát berie kybernetickú bezpečnosť vážne. Na dosiahnutie cieľov smernice NIS Komisia členské štáty nabáda, aby pri oznamovaní národnej stratégie Komisii podľa článku 7 ods. 3 uviedli informácie o rozpočte. Záväzky spojené s rozpočtom a potrebnými ľudskými zdrojmi sú absolútne kľúčové pre účinné vykonávanie stratégie i smernice. Keďže kybernetická bezpečnosť je stále pomerne novou a rýchlo sa rozvíjajúcou oblasťou verejnej politiky, vo väčšine prípadov budú potrebné nové investície, aj keď si celková situácia verejných financií vyžaduje škrty a úspory. Poradenstvo k postupu prípravy a k obsahu národných stratégií môžu ponúknuť rôzne verejné i akademické zdroje, ako napríklad agentúra ENISA6, Medzinárodná telekomunikačná únia (ITU)7, OECD8, Globálne fórum kybernetickej expertízy či Oxfordská univerzita9. 2.4. Konkrétne kroky, ktoré musia členské štáty podniknúť do transpozičného termínu Už pred prijatím smernice mali takmer všetky členské štáty10 publikované dokumenty označené ako NCSS. V oddiele 6 tejto prílohy je uvedený aktuálny zoznam stratégií platných 6 7 8 9 ENISA, National Cyber-Security Strategy Good Practice (Osvedčené postupy v oblasti národných stratégií kybernetickej bezpečnosti, 2016). K dispozícii na adrese: https://www.enisa.europa.eu/publications/ncssgood-practice-guide. ITU, National Cybersecurity Strategy Guide (Príručka k národným stratégiám kybernetickej bezpečnosti, 2011). K dispozícii na adrese: http://www.itu.int/ITUD/cyb/cybersecurity/docs/ITUNationalCybersecurityStrategyGuide.pdf. ITU zároveň v roku 2017 vydá balík nástrojov na tvorbu národných stratégií kybernetickej bezpečnosti (pozri prezentáciu na adrese: http://www.itu.int/en/ITUD/Cybersecurity/Documents/National%20Strategy%20Toolkit%20introduction.pdf). OECD, Cybersecurity Policy Making at a Turning Point: Analysing a New Generation of National Cybersecurity Strategies (Zlomový bod v tvorbe politiky kybernetickej bezpečnosti: analýza novej generácie národných stratégií kybernetickej bezpečnosti, 2012). K dispozícii na adrese: http://www.oecd.org/sti/ieconomy/cybersecurity%20policy%20making.pdf. Kapacitné centrum globálnej kybernetickej bezpečnosti a Oxfordská univerzita, Cybersecurity Capacity Maturity Model for Nations (CMM) - Revised Edition [Model vývoja spôsobilostí (CMM) v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre štáty, revidované znenie, 2016]. K dispozícii na adrese: https://www.thegfce.com/binaries/gfce/documents/publications/2017/02/13/cybersecurity-cmm-fornations/CMM+revised+edition.pdf. 8

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents