ktorej výsledkom (do jesene 2017) budú usmernenia na podporu harmonizovanejšieho vykonávania, najmä pokiaľ ide o prevádzkovateľov základných služieb. Komisia okrem toho vydáva oznámenie33 ako súčasť tohto balíka kybernetickej bezpečnosti s cieľom podporiť ich úsilie poskytovaním osvedčených postupov členských štátov, ktoré sa týkajú vykonávania smernice, a usmernení o tom, ako by mala smernica fungovať v praxi. Oblasť, v ktorej bude potrebné doplniť smernicu, je tok informácií. Smernica napríklad pokrýva iba kľúčové strategické odvetvia – logicky by však bol potrebný podobný prístup všetkých zainteresovaných strán postihnutých počítačovými útokmi, aby bolo možné systematicky posudzovať zraniteľné miesta a vstupné body pre počítačových útočníkov. Okrem toho spolupráca a výmena informácií medzi verejným a súkromným sektorom čelí mnohým prekážkam. Vlády a verejné orgány nie sú ochotné deliť sa o informácie dôležité z hľadiska kybernetickej bezpečnosti, pretože sa obávajú ohrozenia národnej bezpečnosti alebo konkurencieschopnosti. Súkromné podniky sa zdráhajú poskytovať informácie o svojich kybernetických zraniteľných miestach a následných stratách, pretože majú strach z ohrozenia citlivých obchodných informácií, ohrozenia svojho dobrého mena alebo rizika porušenia pravidiel ochrany údajov34. Treba posilniť dôveru v partnerstvá medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom podporiť širšiu spoluprácu a výmenu informácií vo väčšom počte odvetví. Úloha stredísk pre výmenu a analýzu informácií je osobitne dôležitá pri budovaní dôvery potrebnej na výmenu informácií medzi súkromným a verejným sektorom. Prijali sa prvé kroky v súvislosti s konkrétnymi kritickými odvetviami, ako je napr. letectvo, vytvorením Európskeho centra pre kybernetickú bezpečnosť v letectve35, a energetika, prostredníctvom rozvoja stredísk pre výmenu a analýzu informácií36. Komisia bude v plnej miere prispievať k tomuto prístupu s podporou agentúry ENISA, so zrýchlenými opatreniami, ktoré sú potrebné najmä so zreteľom na odvetvia, ktoré poskytujú základné služby tak, ako sú vymedzené v smernici NIS. 2.4 Odolnosť prostredníctvom rýchlej reakcie na núdzové situácie Keď dôjde ku kybernetickému útoku, rýchla a účinná reakcia môže zmierniť jeho dôsledky. To tiež dokazuje, že verejné orgány nie sú bezmocné voči kybernetickým útokom, a prispieva to k budovaniu dôvery. Pokiaľ ide o vlastnú reakciu inštitúcií EÚ, v prvom rade by sa kybernetické aspekty mali začleniť do existujúcich mechanizmov EÚ na krízové riadenie: integrovanej politickej reakcie EÚ na krízu koordinovanej predsedníctvom Rady37 a všeobecných systémov včasného varovania38. Potreba reagovať na obzvlášť závažný 33 34 35 36 37 38 COM(2017) 476. Cybersecurity in the European Digital Single Market (Kybernetická bezpečnosť na európskom digitálnom jednotnom trhu), skupina vedeckých poradcov na vysokej úrovni, marec 2017. Osobitný problém sa týka obchodného tajomstva, pričom už v júli 2016 Komisia vo svojom oznámení Posilnenie európskeho systému kybernetickej odolnosti spomenula zdržanlivosť pri ohlasovaní kybernetických krádeží obchodných tajomstiev a význam dôveryhodných oznamovacích kanálov zaručujúcich dôvernosť. https://www.easa.europa.eu/newsroom-and-events/news/implementation-european-centre-cyber-securityaviationeccsa. Ide o neziskové členské organizácie založené súkromnými a verejnými subjektmi s cieľom vymieňať si informácie o kybernetických hrozbách, rizikách, prevencii, zmierňovaní a reakciách. Pozri napr. Európske strediská pre výmenu a analýzu informácií v oblasti energetiky (http://www.ee-isac.eu). Umožňuje koordináciu reakcií na najvyššej politickej úrovni na najdôležitejšie krízy zasahujúce viaceré odvetvia. Umožňujú spoločné využívanie interných informácií a koordináciu reakcie v prípade vznikajúcich viacodvetvových krízových situácií alebo predvídateľných, či bezprostredných hrozieb, ktoré si vyžadujú opatrenia na úrovni EÚ. 8

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents