3.3
Útoky zamerané na bežných používateľov s (kumulovane) veľkými
finančnými stratami
K
ybernetické útoky nie sú zamerané len na
podnikateľské subjekty a štátne inštitúcie. Citlivo
sú vnímané aj útoky na bežných používateľov,
jednotlivcov. Rozširovanie škodlivého kódu,
phishingové kampane, zber osobných údajov a iné
podobné typy útokov pociťujú práve bežní používatelia,
pričom jednotlivo môže byť strata pomerne malá, no
kumulovane pri jednotlivých typoch útokov so širokým
záberom obetí, môže dosiahnuť veľmi vysoké hodnoty.
3.4 Narastajúci počet technologických zraniteľností
Z
raniteľnosť je v drvivej väčšine prípadov technickou
vstupnou bránou útočníka k obeti po tom, ako mu
táto umožní sa k nej dostať. Počet zraniteľností narastá
priamo úmerne s rozvojom digitálnej spoločnosti a
vývojom technológií. Vývoj väčšiny nových technológií
je dynamický, počas ich návrhu sa na bezpečnosť
nekladie dostatočný dôraz, keďže pred bezpečnosťou
sa uprednostňuje funkcionalita a dizajn. Rovnako
nastáva problém aj pri následných aktualizáciách
technológií, kde na úkor novej funkcionality vznikajú
nové, závažné zraniteľnosti, respektíve technológie
strácajú podporu aktualizácií od výrobcu veľmi
skoro po ich uvedení na trh, pričom v nich častokrát
ostávajú kritické zraniteľnosti. Technické zraniteľnosti
sú tiež častou súčasťou narušenia bezpečnosti
dodávateľského reťazca, teda ako úmyselné
zraniteľnosti zanechané v produkte výrobcom alebo
implementované iným aktérom za účelom možného
zneužitia tejto zraniteľnosti vo svoj prospech.
3.5 Nedostatok odborného personálu
T
éma bezpečnosti v organizácii sa nepovažuje za
štandard, ale väčšinou len za povinnosť, ktorá musí
byť splnená podľa zákona. Z tohto dôvodu jednotlivé
subjekty na bezpečnosť vyčleňujú minimálny počet
personálu, ktorý mnohokrát nie je dostatočne odborne
spôsobilý, nemá dostatok skúseností na riadenie rizík a
aplikáciu bezpečnostných opatrení, ako aj nedisponuje
dostatočnou podporou vedenia a financovaním
svojich aktivít. Častokrát je bezpečnosť v organizácii
riešená len formálne „na papieri“, pričom nie sú reálne
implementované ani základné bezpečnostné opatrenia
a zadefinované procesy sa nedodržiavajú alebo
obchádzajú bez vyvodenia zodpovednosti.
3.6 Laxný prístup k požiadavkám vyplývajúcich z legislatívy
alebo štandardov
I
mplementácia bezpečnostných opatrení je
štandardizovaná operácia, ktorú determinuje zákon,
vykonávacie predpisy alebo nelegislatívny štandard.
Nedostatočne seriózny prístup k takýmto požiadavkám
3.7
Nízka úroveň bezpečnostného povedomia
P
ovedomie o nástrahách a rizikách v kybernetickom
priestore je oblasťou, ktorá zásadným spôsobom
ovplyvňuje postoj používateľov, ktorí doňho vstupujú,
k svojej vlastnej bezpečnosti. Absencia záujmu
používateľov dbať na svoju bezpečnosť vychádza
najmä z toho, že nemajú dostatočné vedomosti a
10
vedie nielen k samotnému nepochopeniu existencie
bezpečnostných opatrení, ale aj k vzniku slabého
miesta organizácie, ktorá je tak viac zraniteľná voči
útokom zvonka, ale i zvnútra.
|
skúsenosti s kybernetickou bezpečnosťou a stávajú
sa tak ideálnym cieľom pre útočníkov. Práve tak
používatelia často nemajú ani dostatočné vedomosti v
oblasti ochrany osobných údajov, čo má za následok
ich únik alebo poskytovanie bez potrebného účelu.
Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents