3.3 Útoky zamerané na bežných používateľov s (kumulovane) veľkými finančnými stratami K ybernetické útoky nie sú zamerané len na podnikateľské subjekty a štátne inštitúcie. Citlivo sú vnímané aj útoky na bežných používateľov, jednotlivcov. Rozširovanie škodlivého kódu, phishingové kampane, zber osobných údajov a iné podobné typy útokov pociťujú práve bežní používatelia, pričom jednotlivo môže byť strata pomerne malá, no kumulovane pri jednotlivých typoch útokov so širokým záberom obetí, môže dosiahnuť veľmi vysoké hodnoty. 3.4 Narastajúci počet technologických zraniteľností Z raniteľnosť je v drvivej väčšine prípadov technickou vstupnou bránou útočníka k obeti po tom, ako mu táto umožní sa k nej dostať. Počet zraniteľností narastá priamo úmerne s rozvojom digitálnej spoločnosti a vývojom technológií. Vývoj väčšiny nových technológií je dynamický, počas ich návrhu sa na bezpečnosť nekladie dostatočný dôraz, keďže pred bezpečnosťou sa uprednostňuje funkcionalita a dizajn. Rovnako nastáva problém aj pri následných aktualizáciách technológií, kde na úkor novej funkcionality vznikajú nové, závažné zraniteľnosti, respektíve technológie strácajú podporu aktualizácií od výrobcu veľmi skoro po ich uvedení na trh, pričom v nich častokrát ostávajú kritické zraniteľnosti. Technické zraniteľnosti sú tiež častou súčasťou narušenia bezpečnosti dodávateľského reťazca, teda ako úmyselné zraniteľnosti zanechané v produkte výrobcom alebo implementované iným aktérom za účelom možného zneužitia tejto zraniteľnosti vo svoj prospech. 3.5 Nedostatok odborného personálu T éma bezpečnosti v organizácii sa nepovažuje za štandard, ale väčšinou len za povinnosť, ktorá musí byť splnená podľa zákona. Z tohto dôvodu jednotlivé subjekty na bezpečnosť vyčleňujú minimálny počet personálu, ktorý mnohokrát nie je dostatočne odborne spôsobilý, nemá dostatok skúseností na riadenie rizík a aplikáciu bezpečnostných opatrení, ako aj nedisponuje dostatočnou podporou vedenia a financovaním svojich aktivít. Častokrát je bezpečnosť v organizácii riešená len formálne „na papieri“, pričom nie sú reálne implementované ani základné bezpečnostné opatrenia a zadefinované procesy sa nedodržiavajú alebo obchádzajú bez vyvodenia zodpovednosti. 3.6 Laxný prístup k požiadavkám vyplývajúcich z legislatívy alebo štandardov I mplementácia bezpečnostných opatrení je štandardizovaná operácia, ktorú determinuje zákon, vykonávacie predpisy alebo nelegislatívny štandard. Nedostatočne seriózny prístup k takýmto požiadavkám 3.7 Nízka úroveň bezpečnostného povedomia P ovedomie o nástrahách a rizikách v kybernetickom priestore je oblasťou, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje postoj používateľov, ktorí doňho vstupujú, k svojej vlastnej bezpečnosti. Absencia záujmu používateľov dbať na svoju bezpečnosť vychádza najmä z toho, že nemajú dostatočné vedomosti a 10 vedie nielen k samotnému nepochopeniu existencie bezpečnostných opatrení, ale aj k vzniku slabého miesta organizácie, ktorá je tak viac zraniteľná voči útokom zvonka, ale i zvnútra. | skúsenosti s kybernetickou bezpečnosťou a stávajú sa tak ideálnym cieľom pre útočníkov. Práve tak používatelia často nemajú ani dostatočné vedomosti v oblasti ochrany osobných údajov, čo má za následok ich únik alebo poskytovanie bez potrebného účelu. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents