3.8 Zneužívanie nových technológií na vykonávanie útokov E xistencia a ľahšia dostupnosť nových technológií, napríklad aplikácií umelej inteligencie a internetu vecí (IoT), umožňuje útočníkom vykonávanie sofistikovanejších kybernetických útokov, spôsobuje 3.9 ich väčší dosah a dovoľuje efektívnejšie zahladzovanie stôp po páchateľovi či sťaženie analytických činností pri riešení kybernetického bezpečnostného incidentu. Slabá detekcia D etekcia kybernetických bezpečnostných incidentov, pokusov o útok alebo úspešných útokov je náročný proces, vyžadujúci dostatočnú personálnu a technickú kapacitu. Na národnej úrovni do tohto procesu vstupujú viaceré faktory, od legislatívneho rámca, ktorý štátu umožňujú realizovať aktivity súvisiace s detegovaním incidentov až po ochotu subjektov oznamovať kybernetické bezpečnostné incidenty. Ak úroveň detekcie a hlásenia kybernetických bezpečnostných incidentov nebude kontinuálne rásť, môže prísť k mylným záverom vedúcim k znižovaniu investícií do kybernetickej bezpečnosti a tým k zvýšeniu zraniteľnosti používateľov v kybernetickom priestore. 3.10 Zneužívanie pokročilých techník šifrovania pri kybernetických útokoch Ú točníci využívajú šifrovanie dát a komunikácie vo viacerých rovinách. V prvom rade pri zabezpečení komunikácie vlastnej útočnej infraštruktúry, vrátane zariadení obetí tak, aby bolo veľmi ťažké v reálnom čase takúto komunikáciu dešifrovať a odhaliť jej účel. Šifrovanie sa však využíva aj pri čoraz frekventovanejších útokoch typu ransomvér, pri ktorých útočník zašifruje dáta obete tak, aby k nim nemala prístup. To môže spôsobiť nielen nedostupnosť dát, ale aj služieb, ktoré sú na zariadeniach poskytované. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025 | 11

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents