3.8
Zneužívanie nových technológií na vykonávanie útokov
E
xistencia a ľahšia dostupnosť nových technológií,
napríklad aplikácií umelej inteligencie a internetu
vecí (IoT), umožňuje útočníkom vykonávanie
sofistikovanejších kybernetických útokov, spôsobuje
3.9
ich väčší dosah a dovoľuje efektívnejšie zahladzovanie
stôp po páchateľovi či sťaženie analytických činností
pri riešení kybernetického bezpečnostného incidentu.
Slabá detekcia
D
etekcia kybernetických bezpečnostných incidentov,
pokusov o útok alebo úspešných útokov je náročný
proces, vyžadujúci dostatočnú personálnu a technickú
kapacitu. Na národnej úrovni do tohto procesu vstupujú
viaceré faktory, od legislatívneho rámca, ktorý štátu
umožňujú realizovať aktivity súvisiace s detegovaním
incidentov až po ochotu subjektov oznamovať
kybernetické bezpečnostné incidenty. Ak úroveň
detekcie a hlásenia kybernetických bezpečnostných
incidentov nebude kontinuálne rásť, môže prísť k
mylným záverom vedúcim k znižovaniu investícií
do kybernetickej bezpečnosti a tým k zvýšeniu
zraniteľnosti používateľov v kybernetickom priestore.
3.10 Zneužívanie pokročilých techník šifrovania pri kybernetických
útokoch
Ú
točníci využívajú šifrovanie dát a komunikácie vo
viacerých rovinách. V prvom rade pri zabezpečení
komunikácie vlastnej útočnej infraštruktúry, vrátane
zariadení obetí tak, aby bolo veľmi ťažké v reálnom
čase takúto komunikáciu dešifrovať a odhaliť
jej účel. Šifrovanie sa však využíva aj pri čoraz
frekventovanejších útokoch typu ransomvér, pri
ktorých útočník zašifruje dáta obete tak, aby k nim
nemala prístup. To môže spôsobiť nielen nedostupnosť
dát, ale aj služieb, ktoré sú na zariadeniach
poskytované.
Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025
|
11
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents