3.11 Pomalý výkon trestného práva v oblasti počítačovej kriminality
s neistým výsledkom
P
ojem počítačová kriminalita, alebo kybernetická
kriminalita nie je explicitne definovaný v Trestnom
zákone alebo v obdobnom normatívnom právnom
akte. Platný Trestný zákon však definuje niektoré
skutkové podstaty trestných činov, ktoré spoločne
tvoria počítačovú kriminalitu. Na účely trestnoprávnej
praxe sa používa definícia obsiahnutá v Dohovore
Rady Európy o počítačovej kriminalite ratifikovaný
Slovenskou republikou.
Nie každý kybernetický bezpečnostný incident
je skutkom počítačovej kriminality, no každý
skutok počítačovej kriminality je kybernetickým
bezpečnostným incidentom. Štatistické systémy
orgánov činných v trestnom konaní však nedostatočne
evidujú trestné činy pre skutkové podstaty trestných
činov v oblasti počítačovej kriminality, čo znižuje reálny
pohľad na rozsah tohto druhu trestnej činnosti. To má
za následok nie len pomalý vývoj trestného práva v
oblasti počítačovej kriminality, ale aj poddimenzovanie
personálneho stavu, ktorý má takúto trestnú činnosť
odhaľovať a objasňovať.
Nedostatočná spôsobilosť vyšetrovateľov pre
vyšetrovanie trestných činov v oblasti počítačovej
kriminality spolu s pomalým špecializovaným
systémom vzdelávania orgánov činných v trestnom
konaní a sudcov vedie k nedostatočnej rýchlosti
trestného konania, čo častokrát znižuje šancu
odhaliť páchateľa počítačovej trestnej činnosti. Tomu
napomáha aj nedostatok znalcov a znaleckých
organizácií zapísaných v príslušných znaleckých
odvetviach. Ďalším závažným problémom je, že
značný počet trestných činov spojených s počítačovou
kriminalitou nie je obeťami oznamovaný, čo takisto
prináša skreslený pohľad na rozsah takejto kriminality v
slovenskom kybernetickom priestore.
3.12 Útoky na kritickú infraštruktúru štátu, orgány štátu a obranné
mechanizmy s mocensko-politickým pozadím
K
ybernetické útoky sa čoraz častejšie stávajú
nástrojom mocenského súperenia medzi štátmi.
Útoky štátnych, ale aj neštátnych aktérov na kritické
aktíva a štátne inštitúcie, sú reálnou hrozbou, ktorá
môže vážne narušiť spôsobilosti štátu v oblasti
bezpečnosti, narušiť spoločenskú stabilitu alebo
spôsobiť vysoké ekonomické a hospodárske
škody. Kybernetické útoky sú takisto nástrojom
špionáže, ktorej účelom je získavať citlivé alebo
utajované informácie cudzieho štátu a získať nad ním
ekonomickú, vojenskú alebo inú prevahu. Čoraz viac
štátov buduje ofenzívne spôsobilosti v kyberpriestore,
čo im umožňuje získať mocenskú alebo politickú
prevahu.
3.13 Nelegálne aktivity, presahujúce kybernetický priestor
K
ybernetický priestor je využívaný aj na spektrum
aktivít, ktoré ho presahujú. Ide napríklad o šírenie
detskej pornografie, prevádzka elektronických
obchodov s nelegálnym a zakázaným tovarom, šírenie
toxikománie či extrémistických materiálov, ako aj
dezinformácií a propagandy. Kybernetický priestor je
síce len prostriedkom na šírenie a zdieľanie takéhoto
12
|
obsahu, no nedostatočné riešenie tejto problematiky
na strategickej úrovni vedie k nekontrolovanému a
rozsiahlemu šíreniu nelegálneho obsahu. Kybernetický
priestor je takisto doménou v rámci hybridných
hrozieb, ktoré sú spôsobilé ohroziť základné
fungovanie štátnych procesov, oslabiť dôveru občanov
v štát alebo narušiť verejný poriadok.
Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025
Select target paragraph3
Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents