3.11 Pomalý výkon trestného práva v oblasti počítačovej kriminality s neistým výsledkom P ojem počítačová kriminalita, alebo kybernetická kriminalita nie je explicitne definovaný v Trestnom zákone alebo v obdobnom normatívnom právnom akte. Platný Trestný zákon však definuje niektoré skutkové podstaty trestných činov, ktoré spoločne tvoria počítačovú kriminalitu. Na účely trestnoprávnej praxe sa používa definícia obsiahnutá v Dohovore Rady Európy o počítačovej kriminalite ratifikovaný Slovenskou republikou. Nie každý kybernetický bezpečnostný incident je skutkom počítačovej kriminality, no každý skutok počítačovej kriminality je kybernetickým bezpečnostným incidentom. Štatistické systémy orgánov činných v trestnom konaní však nedostatočne evidujú trestné činy pre skutkové podstaty trestných činov v oblasti počítačovej kriminality, čo znižuje reálny pohľad na rozsah tohto druhu trestnej činnosti. To má za následok nie len pomalý vývoj trestného práva v oblasti počítačovej kriminality, ale aj poddimenzovanie personálneho stavu, ktorý má takúto trestnú činnosť odhaľovať a objasňovať. Nedostatočná spôsobilosť vyšetrovateľov pre vyšetrovanie trestných činov v oblasti počítačovej kriminality spolu s pomalým špecializovaným systémom vzdelávania orgánov činných v trestnom konaní a sudcov vedie k nedostatočnej rýchlosti trestného konania, čo častokrát znižuje šancu odhaliť páchateľa počítačovej trestnej činnosti. Tomu napomáha aj nedostatok znalcov a znaleckých organizácií zapísaných v príslušných znaleckých odvetviach. Ďalším závažným problémom je, že značný počet trestných činov spojených s počítačovou kriminalitou nie je obeťami oznamovaný, čo takisto prináša skreslený pohľad na rozsah takejto kriminality v slovenskom kybernetickom priestore. 3.12 Útoky na kritickú infraštruktúru štátu, orgány štátu a obranné mechanizmy s mocensko-politickým pozadím K ybernetické útoky sa čoraz častejšie stávajú nástrojom mocenského súperenia medzi štátmi. Útoky štátnych, ale aj neštátnych aktérov na kritické aktíva a štátne inštitúcie, sú reálnou hrozbou, ktorá môže vážne narušiť spôsobilosti štátu v oblasti bezpečnosti, narušiť spoločenskú stabilitu alebo spôsobiť vysoké ekonomické a hospodárske škody. Kybernetické útoky sú takisto nástrojom špionáže, ktorej účelom je získavať citlivé alebo utajované informácie cudzieho štátu a získať nad ním ekonomickú, vojenskú alebo inú prevahu. Čoraz viac štátov buduje ofenzívne spôsobilosti v kyberpriestore, čo im umožňuje získať mocenskú alebo politickú prevahu. 3.13 Nelegálne aktivity, presahujúce kybernetický priestor K ybernetický priestor je využívaný aj na spektrum aktivít, ktoré ho presahujú. Ide napríklad o šírenie detskej pornografie, prevádzka elektronických obchodov s nelegálnym a zakázaným tovarom, šírenie toxikománie či extrémistických materiálov, ako aj dezinformácií a propagandy. Kybernetický priestor je síce len prostriedkom na šírenie a zdieľanie takéhoto 12 | obsahu, no nedostatočné riešenie tejto problematiky na strategickej úrovni vedie k nekontrolovanému a rozsiahlemu šíreniu nelegálneho obsahu. Kybernetický priestor je takisto doménou v rámci hybridných hrozieb, ktoré sú spôsobilé ohroziť základné fungovanie štátnych procesov, oslabiť dôveru občanov v štát alebo narušiť verejný poriadok. Národná stratégia kybernetickej bezpečnosti na roky 2021 až 2025

Select target paragraph3

Connect to a paragraph
Connect to an entity
Disable highlights
Add to table of contents